Nepochopíš kým nezažiješ

Autor: Mária Jánošiková | 19.3.2013 o 14:55 | (upravené 19.3.2013 o 22:30) Karma článku: 5,41 | Prečítané:  260x

Keď som po prvý krát zistila čo mi je celkom mi odľahlo. Niekto by si možno povedal, že zistenie, že trpíte psychickou poruchou nie je nič moc ale mne odľahlo. Po dlhom čase bádania a premýšľania a vyšetrení som konečne vedela diagnózu. Panická porucha.

 

A bola som rada. Viem, znie to neuveriteľne ale ja som bola vážne rada, lebo vedomie, že môj stav má názov ma upokojil. Mohla som si o nej prečítať a konečne si povedať áno presne toto mi je.  A tak som si naštudovala všetko možné aj nemožné čo sa dá na internete nájsť a povedala som si, že budem bojovať a zvládnem to. Dni sú však rôzne. Veď to poznáte. Raz sme hore a raz dole. A tak to bolo aj so mnou. Dobré dni striedali tie zlé a naopak. Čím viac som o nej vedela tým viac som bola odhodlaná s ňou bojovať. A čím väčšie odhodlanie som mala tým viac som bola silná. A tá sila ma upokojila a zrazu mi bolo dobre. Zrazu boli dni keď som na ňu vôbec nemyslela. A tak prešiel hádam aj týždeň v absolútnom pokoji ba priam prežitý s úsmevom na tvári. A práve vtedy prišla zas. A tiež bola silnejšia. Ako keby moja sila dodala silu aj jej. Prekvapila ma a položila na lopatky. Bola som tam kde na začiatku. Z jej opätovného príchodu som sa spamätávala pár dní. Zanechala po sebe len strach, strach z jej ďalšieho príchodu. Zahnala ma do kúta. Ale ja som v sebe opäť našla silu a dala sa do boja. Bojovala som deň čo deň. A dni boli zas o niečo krajšie. A v jeden takýto deň prišlo opäť prekvapenie. Tento krát však neprišla pani P. Prišiel však niekto, kto mi o nej vyrozprával svoj príbeh bez konca. Svoje vlastné skúsenosti a trápenia, ktoré mu pani panická do života priniesla. Naša debata sa niesla v znamení, kým nezažiješ nepochopíš. Náš problém to síce nevyriešilo ale naše trápenie sa ako keby o niečo zmenšilo. Ako keby sa tá naša panická porucha rozdelila medzi nás a každému ostala len polovica. A my sme sa v ten večer rozlúčili s porozumením. Lebo v trápení nie je nič povzbudzujúcejšie ako nájsť pochopenie u iných.

Preto, nech Vás trápi čokoľvek, verte, že v tom nie ste sami. Vždy sa nájde niekto kto je na tom minimálne tak mizerne ako Vy. A možno je bližšie než by ste čakali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?